Keby nikdy

8. prosince 2013 v 2:29 | Neviditeľná |  Cez sklo
Rôzne dni a rôzne slová budia v ľuďoch pocity, o ktorých nevedeli. Rôzne príbehy a rôzne myšlienky plnia môj svet túžbou povedať niekomu všetko ale keby tak bol mnou. Viac ako čítať myšlienky by som si priala, aby ich niekto mohol čítať mne. Rozprávať je unávné a príliš popisné. Už skladať myšlienky do slov ich oberá o tú atmosféru, ktorá im dodáva čaro. Slová sú príliš obmedzené, keď vyjadrujú veci. Slov je príliš málo keď vyjadrujú city. Pocitov je o to viac, keď pre ne neexistujú slová.
Toľko krátka pseudoúvaha.
A teraz krátka skoropoézia.
A áno, ani ja občas neviem o čom presne píšem. Občas.



Mať ťa v hlave
cítiť mäkké prstov bušká
stále
báť sa či to nie je skúška
hrať sa na tajomstvá malé
v hebkej tme.

A v duchu skákať z radosti
a šepkať nežné drobnosti
a smiať sa svojej hlúposti
mať sen... a ním ťa pohostiť.

Len v celej svojej plnosti
si dušu trhať od kosti!


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama