Nantrosínia

14. srpna 2013 v 13:27 | Neviditeľná |  Cez sklo
Taká malá, priam do blogu napísaná básnička. Vyplývajúca zo silného pocitu, že potrebujem svetu niečo povedať a zároveň nenachádzam odpoveď na to kto je svet. Nemyslím môj svet, ale ten veľký ostatný zvyšok sveta.
Chcela by som ako kvočna objať všetkých svojmu srdcu blízkych a zachrániť ich pred svetom. Možno len preto, že sama to porebujem. Chcela by som ich až po okraj naplniť tým pretlakom ľúbosti, čo v sebe prechovávam voči týmto očarujúcim vzácnym osobám, aby vedeli, že hoci to možno nie je nijaká veľká výhra, tak je tu niekto, kto ich má skutočne rád a som to ja.
Čo je záhadné, tých pár veršov vôbec nie je o tom.

Nantrosínia

Tlak nádychu
priamo úmerne sa dvíha
silou výkriku
čo z pľúc šľahá
smerom k mliečnej dráhe
len pramálo napomáha
v snahe pomôcť
vidieť škvrny na tichu
a malé tŕne ostychu
čo derú sa skrz
mäkké svaly duše
nikto ma viac nerozkúše
zo zvyku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama