Mať tak chvost

22. února 2013 v 19:16 | Neviditeľná |  Diary
Dnes píšem aby som jednoducho celému svetu povedala, že som naštvaná. Alebo možno ani nie som ale neviem to reálne posúdiť, pretože si nie som istá. Cítim sa naštvane a zároveň nie a celkovo...
Moja malá chlpatá kamoška spokojne chlípe vodu, do ktorej som jej ráno nasypala 5 guličiek homeopatík na upokojenie. Je taká pokojná až mám z toho škrabanec na ruke. Ale inak jej nič nechýba.
Kiež by aj mne niekto nasypal pár guličiek.
Netajím sa tým, že jej závidím. Môže celý deň spať a loviť plyšové myši. A keď prídem domov, stáva sa živým plyšákom. Zvalí sa na zem a otrčí labky do vzduchu a nechá sa hladkať, škrabkať a potom sa mi vyšplhá na hlávesnicu a švihá mi chvostom popod nos.
Kiež by som tiež mala chvost a mohla si trochu pošvihať.
Zmiatla by som všetko zo stola a švihla niekomu chvostom popod nos. Potom by som si ho blažene obkrútila okolo nôh a tvárila sa nevinne.
Jednoducho, takto to dopadne, keď človek strávi priveľa času v jednej izbe s mačkou, potom sa vráti z práce jeho milovaná polovička a do 20 minút zase odíde... a ani len v špajzi nie je nič sladké, na čo by som mala chuť!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama