Denník malej Glory

27. ledna 2013 v 22:48 | Neviditeľná |  Diary
26.1.2013
zasnežené Brno

Volám sa Glory Izolda Kimaya Azure a aj keď moji noví majitelia uvažovali, že ma budú volať inak, nakoniec uznali, že toto meno mi proste pristane. Ale o tom neskôr...

Narodila som sa 17.5.2012 v Trnave, takže dnes je to mám viac ako 8 mesiacov odkedy som vedela ledva rozlepiť oči a položiť labku cez labku. Bola som také malé mačiatko...



Neskôr, keď som trochu povyrástla a všimli si moju nádhernú srsť, velikánske zafírové oči, výstavné farebné odznaky a typické birmovské "ponožky", rozhodli sa, že si ma nechajú doma na chov.


Tak som si pokojne žila spolu s ďalšími mačkami na chovnej stanici Kimaya Azure. Až kým sa jedného dňa mojej paničke neozvala na mail podivná slečna. Ešte som nvedela, že ma čaká sťahovanie, keď ma zobrali k doktorovi.
O pár dní sa však tá cudzia ženská objavila u nás doma, chvíľu sa s nami hrala a potom ma naložili do prepravky a dlho dlhočizne viezli preč. Najprv som kričala a vrtela sa, strkala labkami do mriežky, ale nechcela ma pustiť von. Otvorila mi, až v cudzom byte, ďaleko od miesta, ktoré som poznala.
Plno nových pachov, plno cudzích ľudí a zvláštnych predmetov. Prvé, čo mi prišlo najlepšie bolo zaliezť za počítač pod stolom. Ležala som medzi káblami a neodvážila sa ani chvostom pohnúť... Lenže potom ma odtiaľ vytiahli a najbližšie miesto, kde som sa mohla ukryť bolo za radiátorom. Samozrejme aj odtiaľ ma vytiahli, ale našťastie sa mojim útočišťom stala obrovská kartónová krabica.
Všetko bolo nové a strašidelné. Celú noc som mňaukala. Presne tak! Celú noc. Nech vedia, že sa mi to nepáči. Čo to má znamenať? Vyniesli ma na posteľ... to bolo ale vysoko, tak som chcela zliezť dolu, lenže nevedela som ako a keď ma chceli zobrať na ruky, držala som sa zubami nechtami. A znovu mňaukala.
A mňaukala.
Mňau! Mňau! Mňau!
Nech to vie celý svet.
Niežeby som sa nenechala pohladkať. A niežeby som pri tom nevrnela ako starý radiátor. Ale zároveň som sa bála každého pohybu a zvuku. Pri najmenšom šuchnutí som bola naspäť v bezpečí mojej škatule.


Dnes všetci niekam odišli. To sa až začala skutočná výskumná výprava. Patrila mi celá izba! Keď sa vrátili, dostala som tuniaka a za odmenu som sa nechala hladkať. Možno to nakoniec nebude také zlé.
Stále som ešte v strehu, ale väčšinu času už netrávim v škatuli, ale na gauči alebo rozložená na koberci. Postupne sa skamaráťujem so všetkými obyvateľmi. Všetci sú takí nadšení, keď neutečiem a nechám sa poškrabkať za ušami, že vôbec nie je ťažké získať si ich pozornosť.
Vidím to asi tak, že zo mňa bude mimoriadne rozmaznaná domáca mačka.
Mňau!
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama