Zlatené imelo

8. prosince 2012 v 15:01 | Neviditeľná |  Diary
Na chodníku je malý poprašok snehu a námraza. ľuďom sa od úsť perlia obláčiky pary. A tiež z kelímkov plných punču a vareného vína, ktoré držia v rukách. Milujem túto vianočnú náladu a vôbec všetko vianočné a vôbec mi nevadí že to ako vždy prišlo skoro o mesiac skôr.
Teším sa na Vianoce ako snáď ešte nikdy. Najradšej by som celý byt ovešala trblietavými girlandami (ktoré bohužiaľ nemám) a zvončekami a hviezdičkami a rolničkami (ó áno! rolničkyyyy!) a všade porozkladala sviečky a škoricu a sušené pomaranče (ktoré som nestihla nasušiť). Jednoducho mám vianočnú náladu.


Dokázala by som stráviť na brnenských vianočných trhoch celé hodiny. Niežeby som búrlivo nakupovala... Len tak chodím a nasávam Vianoce. Na pódiu sa občas niečo deje... koncert s koledami alebo divadlo o narodení Ježiška pre deti. S radosťou a blahosklonným úsmevom na tvári si vždy vystojím rad ku vianočnému zvončeku na námestí. Sledujem rodiny s deťmi ako netrpezlivo prešľapujú a potom lezú po schodoch, aby zvuk vianočného zvončeka odniesol ich prianie niekam do neba... alebo kamkoľvek kde sa priania plnia. Uvažovala som, či si náhodou nemôžem priať iba raz... preto vždy nové prianie obsahuje aj to staré, keby náhodou.
Všetko vonia... mrazivo a teplo zároveň. Najradšej mám levanduľový stánok. Milujem vôňu levandule (ale bohužiaľ sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť sviečku alebo vonný olej, čo by skutočne tak voňal). Stánok s trdelníkom vonia škoricou a nedočkavosťou dlhých radov čo pred ním stávajú. Celé centrum vonia Vianocami...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama