Blížia sa Vianoce... všetko sa ligoce!

9. prosince 2009 v 21:16 | Neviditeľná |  Diary
Zvláštne... Človek si ani neuvedomí, že Vianoce sú za rohom. Keď si uvedomím, že na adventnom venci už budeme mať túto neďeľu zapálené 3 sviečky, zdá sa mi to také zvláštne! Keď som bola menšia, advent trval akosi dlhšie. Minimálne o mesiac!

A teraz neviem, kde mi hlava stojí... V škole sa rozhodli, že je najvhodnejší čas dorobiť pred prázdninami všetko, čo by sme náhodou už v novom roku nemuseli stihnúť... Nechápem načo je to dobré, keď aj tak všetko zabudneme! Našťastie to na našej škole ešte nedosahuje extrém (hoci milión iných extrémov by som vysypala bez zaváhania!) ako u niektorých iných... Veľa mojich priateľov nič neorbí, len sa učia (alebo si to len ja myslím, keď ich nevídam na nete :P). Uf... Nakoniec mi je vlastne ešte celkom dobre!
Dnes som bola spievať v domove dôchodcov... Okrem takých okrajových záležitostí akože sa mi vôbec nechcelo a drahá pani učiteľka sa rozhodla ma informovať len 2 dni vopred, pri čom očakávala, že za jeden večer napíšem sprievodné slovo, aby to aj s zhruba 10 piesňami dalo 45 minút... Bolo to vlastne celkom fajn. Za pochodu som popri spievaní dopisovala záver a usmievala sa na deduškov a babičky. Väčšina z nich sa na mňa pozerala ako na votrelca. Alebo som to len ja tak cítila. Jediný starší pán sa usmieval. Vlastne sme boli asi sami dvaja v celej jedálni! Ostatné baby zo spevokolu boli podochnuté ako po nočnej a dôchodcovia ma buď nepočuli, alebo počuť nechceli. Bilo sa vo mne niekoľko otázok. Hovoriť ešte hlasnejšie aby ma počuli, ale riskovať, že to preženiem a budú urazení, že ich pokladám za hluchých? Alebo...? Vyriešil to za mňa môj vlastný hlas, keďže som už v polovici začala chripieť a bola som rada, že som to dotiahla do úspešného konca... Našťastie som sa ani neprizabila na opätkoch, keď som utekala do auta po CD-čka (nepredali sme ani jedno!) a vzdorovito som sa usmievala až do konca, aj keď som odchádzala a všetkých zborovo zdravila... Poďakovali. Mala som dobrý pocit, že sme im priniesli trochu kultúry a spestrili deň... Dokonca som aj konverzu zvládla dorobiť a teraz sa ešte stále škerím... Všetko mi príde smiešne, aj vlastná bezvýchodisková situácia. Osobný život sa mi pletie do zvláŠtneho podivného nepochopiteľného nerozmotateľného uzla a zaťahuje sa čím ďalej tým viac! Snáď sa nájde niekto kto ho rozmotá, lebo inak ho budem musieť odstrihnúť, alebo ma to uškrtí... Dosť morbídností! Veď mne je vlastne dnes celkom veselo... Zahltila som vás nepodstatnými informáciami a zvrhla mierumilovný článok o advente a výlevy srdca... STAČÍ!
Zajtra mám strašne dlhý deň! Držte mi palce, nech to prežijem! *Začína básniť. Zlé či dobré znamenie?*
Majte sa krásne!
Vaša (vyrehotaná Mandarinka) Neviditeľná
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Fox | 9. prosince 2009 v 22:10 | Reagovat

=D Tak teraz si rozrehotala aj mňa =D Kto by bol povedal, že jedno popoludnie (iba kúsok z neho) strávené v domove dôchodcov sa dá opísať tak vtipne =D
Inak, s morbídnosťami môžeš pokojne pokračovať =D Ja nebudem mať vôbec žiadne námietky (a ostatní ma nezaujímajú) =D
A ešte jedna vec - básnenie je rozhodne dobré znamenie! Krásny zajtrajší deň želá *** Fox =)

2 Nesis | Web | 10. prosince 2009 v 15:48 | Reagovat

Na votrelca ? *skaping!* Nepredali? Predsa len boli hluchí tí dôchodci! Nechcem byť  zlá, ale nie som si istá či si už dnes spomínajú, že ich niekto navštívil. Veď vieš... Sklerotika! Nebudem ale zlá, aj ja raz tak dopadnem, ak nie horšie...Veď už teraz je moja pamäť ako deravé sito...
Toho uzlíka čo ťa škrtí mi je ľúto... teda teba mi je ľúto, lebo mnoho vecí čo vytvára tu slučku, nie je tak zlých... Len ich zloženie v mozaike tvojho neviditeľného sveta nie je fér! Keby si prišla by som ťa objala, a všetko by sme poriadne prebrali.... ale ty študuješ čo ti závidím, lebo duchaprítomné rozhovory so záchodom, mi nenahradia „akšon“ s najlepšou priateľkou...
Treba veriť, že sa to zlepší... že kríza ducha pominie a že ako tvoj blog zase budeš neškrtená... Vieš aký je to šok vidieť ten blog žiť ? Gigantický! Ale som z toho nadšená, každý krátky článoček o nepodstnostiach života ma vždy rozosmeje... ty morbiďáčka! Ja som o tej tvojej úchylke vedela, sa nehraj na neviditeľného chrobáka! Nesis všetko vie, všetko spacká, a vo všetkom vynikne!
Mne doteraz , že Vianoce už tak skoro nedošlo... až vedomie že vážne ide byť už tretí týždeň ma oboznámil tvoj článok... To vážne ? Nepovedala by som že je dnes 10.12, i keď som už zjedla čokoládu z kalendára... je to smutné, ako rýchlo čas ubieha... ja si spomínam ešte na minuloročnú eufóriu a tešenie sa na stretko do BB... Aj ty ? My tri, Loreta, Šerbeľ! Ach... A to behanie po trhoch.... Je to zvláštne, cítim sa ako cudzia.... Občas sa nepoznávam keď som tak sentimentálna.... Príde mi to akoby všetko utekalo príliš rýchlo... Dni...Hodiny.... Minúty... Sekundy... Strávene s ľuďmi na ktorých mi záleží, strávene pitím čaju, kričaním do sveta... Je to strelené! Ja chcem spomaliť čas! Nestíham žít v realite.... Ach... A že kto je tu dôchodca!
Stratila som zuby, idem ich hľadať Lásko.... Zatiaľ sa maj... Posielam pozdrav a vari bola z konverzi 1! Nič iné počuť nechcem... :)

Senden Sie küssen deine Nesis – klain gross FEX! * prelož si :P*

PS: krásna ikonka! Tie nechty mi pripomenuli tábor a nechty jedného uhm... chalana!
8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama