19.kapitola - Lilien Snapeová

7. května 2008 v 23:19 | Neviditeľná |  Nič netrá večne
19.kapitola - Lilien Snapeová
Takže, ďalšia kapitola je tu. Ďakujem vštkým za komentáre... je to dobrý pocit, keď viem, že to niekto číta... dúfam, že vás to ešte stále neprestáva baviť.

Ráno som sa zobudila a mala som veľmi zvláštny pocit. Snívalo sa mi totiž o tom, že Turpin prenasleduje Annie a ona ma za to obviňuje, lebo som tie vlasy v elixíre vymenila ja. Chcíľu mi trvalo, kým som sa spamätala, že je Annie aj s ním na tom metlobalovom sústredení.
Rýchlo som zahnala výčitky svedomia a pozrela na hodinky. Fajn, vstala som tak akurát, aby som stihla ísť pred herbológiou ešte na raňajky. Mala by som sa naučiť vstávať skôr! Juli už bola preč. Rýchlo som sa obliekla a utekala na raňajky, potom do skleníkov, kde už sedela Juliet a zase len neprítomne hľadela do prázdna.
"Ahoj." vydýchla som a obliekla si ochranný plášť a rukavice.
"Čau." odpovedala bez nadšenia a obrátila sa k profesorke, ktorá akurát začala vysvetľovať, čo na tejto hodine budeme robiť.
Celú hodinu sme sa zase zaoberali presádzaním a orezávaním nejakej čudnej nudnej rastliny a ja som sa ukrutne nudila. Bez Annie to nebola nijaká zábava a Juliet za celý čas povedala asi 3 slová. Ďalšie hodiny som len tak presedela, bez najmenšieho nadšenia, s Juliet nebola nijaká reč. Poobede som jej sľúbila, že spoločne zájdeme za jej sestrou, tak ako sme si zvykli každý pondelok. Vlastne sme si ju aj s Ann veľmi obľúbili a keď sme nemali veľa úloh alebo učenia, alebo nebol akurát metlobalový tréning, chodili sme za ňou. Ona už vedela, že k nej v pondelok chodíme a tak nás vždy čakala.

"Ahoj." zavolali sme od dverí.
"Poďte ďalej a sadnite si!" zakričala na nás Lilien a po chvíli vyšla z dverí, ktoré viedli do časti hradu, ktorá slúžila profesorom na bývanie. Veselo sa usmievala a priam sa vznášala kabinetom. Trošku zvláštne sa na nás pozrela, akoby na chvíľku zaváhala, ale potom zobrala kanvicu a naliala do nej vodu.
Poslušne sme si sadli na naše obvyklé miesta a čakali, kým Lilien donesie čaj a tiež si k nám sadne.
"Tak ako sa máte?" spýtala sa.
"Celkom sa dá." zahundrala som a pozrela na sklesnutú Juli, ktorá by podľa výrazu najskôr odpovedala, že hrozne.
"A čo ty?" opýtala sa sestry miesto odpovede.
"Ja sa mám úžasne!" usmievala sa Lili a bolo na nej vidieť, že je naozaj šťastná. Oči jej len tak žiarili a v hlase jej znelo nadšenie. Síce sa trochu triasla a nervózne si šúchala ruky, ale neprikladala by som tomu veľký význam.
"Vážne? A čo také sa deje?"
"Nič zvláštne." odpovedala len tak mimochodom a zatvárila sa ľahostajne.
Juliet sa už chcela spýtať niečo ďalšie, ale Lilien ju prerušila: "Čo máte inak nové baby?"
"Nič!" odpovedala Juli stručne.
"Ty..."
"Á, už nám vrie voda na čaj." vyskočila Lili a utekala ku kanvici, ktorá začala pískať.
Keď sa nám už všetkým parilo zo šálok a Lilien si znova sadla, opäť som sa odhodlala spýtať sa jej, čo sa vlastne deje, vyzerala totiž nejak zvláštne.
"Čo máš nové ty?"
"Ale, vlastne skoro ani nič."
"Skoro?" spýtala sa Juli trochu zvedavo.
"No, skoro, má len jedno také malé tajomstvo." usmiala sa tajnostkársky Lili.
S Juliet sme sa na seba pozreli a potom sme sa zahľadeli naspäť na Lilien. Tá sa na nás len pokojne pozerala s drobným úškrnom sledovala, ako v nás narastá zvedavosť. Vychutnávala si, že nás môže naťahovať a až keď jej Juliet povedala, aby to konečne vyklopila, pokračovala ďalej.
"Baby, ešte som to nikomu nepovedala, takže dúfam, že aj vy viete udržať tajomstvo."
"Jasné." prikývli sme obe.
"No, viete, ako som vám minule rozprávala, že ma profesor Snape pozval na večeru..."
Odmlčala sa a zahľadela sa na nás, potom žmurkla a veselo dodala: "Nebolo to prvý krát."
Chvíľu nám trvalo, kým nám došlo, čo tým chce povedať, Juliet to trvalo chvíľu dlhšie, ako mne a po chvíli vyhŕkla: "Ty chodíš so Snapeom!?"
"No, nenazvala by som to chodenie spolu." opravila ju Lili.
"A ako teda?" opýtala som sa, lebo mi to nebolo až také jasné.
"Vlastne, budeme sa brať." usmiala sa a ukázala nám ruku, na ktorej sa leskol prsteň.
Juliet na ňu hľadela najprv neveriacky, potom šokovane a nakoniec zvýskla a hodila sa je okolo krku. Tak som sa zľakla, až som sa obliala čajom.
"Gratulujem!" vykríkla a obe sa začali smiať.
Keď sa už trochu ukľudnili, Juli trvala na tom, že nám Lili musí porozprávať, ako ju požiadal o ruku.
"Ako každú sobotu sme sa išli prejsť na naše obľúbené miesto," začala rozprávať a keď videla naše zvedavé pohľady, ešte doplnila, "je to taká malá čistinka v zakázanom lese, je tam naozaj krásne, také ticho a pokoj, nič ťa tam neruší, nemusíš na nič myslieť..."
"A čo ďalej?" prerušila ju netrpezlivo Juliet, lebo ju už zrejme nebavilo počúvať o nejakej lesnej čistine.
Lilien sa zatvárila trošku urazene, ale pokračovala:
"Dlho sme sa rozprávali a aj všeličo iné," žmurkla na nás, "potom ma vzal za ruku a kľakol si predo mňa. Povedal mi, že som to najlepšie, čo ho v živote stretlo a že bezo mňa si to už nevie ani predstaviť. Povedal, že chce byť so mnou navždy a požiadal ma o ruku."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lia | 8. května 2008 v 0:42 | Reagovat

no pekne..len take troska odbocenie...sa mi vidi....

2 Eunike | Web | 8. května 2008 v 18:45 | Reagovat

Mno je to pekné xD Tak rýchlo píš ďalej, ne?

3 Mimusqe | E-mail | Web | 9. května 2008 v 20:12 | Reagovat

diplom+bleskovka

4 kika | Web | 21. května 2008 v 14:38 | Reagovat

ahoj krásnej blog určo jukni budu moc ráda paa kika

5 Verča | Web | 30. května 2008 v 21:00 | Reagovat

ahoj jak se pořád máš?

6 Neviditeľná | 1. června 2008 v 20:20 | Reagovat

Mám sa fajn :) diki za opýtanie... ale voľáko to tu neviem znovu dať do pohybu... a ako sa máš ty?

7 Hela | 17. června 2008 v 20:52 | Reagovat

Ahoj...Poviedky su krasne, ale je velka skoda, ze uz davno nijaka nepribudla. Dufam, ze ta to neprestalo bavit, lebo to by mi bolo fakt luto.:(

8 Jaquenetta | 20. srpna 2008 v 18:39 | Reagovat

Hrozne!Moja laska sa ide zenit a mne to ani nepovedal.Ja asi vezmem noz aaaaaaaaaaaaaaaaaa odkrojim si kusok chleba.

Teraz vazne suuuuuuuuuuuuuuupeeeeeeeeeeer.Bombove ja som sa ozaj dobre pobavila.Mam len jednu poznamocku ak si to teda mozem dovolit,nakoniec to nemusis ani brat na vedomie,ale namiesto slova akurat by som pouzila slovo prave.Ale to som ja.Ty pis ako pises je to pekne.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama