Úsmev

15. února 2008 v 21:17 | Neviditeľná |  Úvahy
Úsmev
Tak, je tu ďalšia úvaha, táto je možno trochu chaotická, ale hádam to nevadí.

Jeden môj priateľ mi raz povedal: "Usmievaj sa! Pristane ti to. Keď sa ľudia usmievajú, svet je krajší."
Každé ráno sa na seba pozerám do zrkadla a pokúšam sa presvedčiť sama seba, že ma čaká pekný deň. Nie vždy je to pravda a ja to viem, ale tá najjednoduchšia vec, ktorú môžem urobiť pre zmenu tejto skutočnosti je usmievať sa.
Tak teda zakaždým vychádzam z domu na zamrznutú ulicu, rozhodnutá o kúsok zmeniť svet, aby bol aspoň dnes trošičku krajší. Na rohu ma vždy čakajú dve dievčatá, rovnako premrznuté ako ja. Niekedy sú aj ony veselé, usmievajú sa na mňa a vtedy máme všetky dobrú náladu a spoločne sa smejeme na všetkom, čo sa nám prihodilo za ten krátky čas, čo sme sa nevideli. Sú však aj dni, keď je všetko pochmúrne. Prší, obloha je potiahnutá tmavými oblakmi, fúka chladný vietor a zvyčajne po pár minútach oveje úsmev aj z mojej tváre.
Každý deň ma niekto dokáže poriadne vytočiť a mám chuť začať na naňho kričať, alebo doňho niečo hodiť (šťastie, že sa vždy ovládnem, lebo by som asi bola dosť nebezpečná). Vtedy som schopná pohádať sa s kýmkoľvek aj kvôli každej maličkosti. Preto radšej zvyčajne sedím v rohu miestnosti, stiahnutá a zamračená, pozorujem svojich spolužiakov. Všetkých viním za všetko a nenávidím celý svet. Potom si ale zrazu uvedomím, kto za to všetko môže? Ja sama som si na vine, nikto nemôže za moju zlú náladu viac ako ja!
Keď večer prídem domov som strašne uťahaná a úplne bez energie. Vtedy si spomeniem na to, ako som si ráno predsavzala, že celý deň budem veselá a dám si predsavzatie, že na druhý deň to celé skúsim znovu.
Pravdupovediac, ja som asi veľmi zlý príklad optimistického človeka, ale snažím sa. Snažím sa byť veselá a vytrvalo ísť za svojím cieľom, brať veci pozitívne. Snažím sa mať dobrú náladu a vylepšiť ju aj ľuďom okolo seba. Ak sa mi to podarí, mám z toho potom dobrý pocit, pretože som možno rozjasnila deň niekomu ďalšiemu a ten dobrú náladu pošle ďalej.
Donna Dale Carnegie vo svojej knihe Úspešná a obľúbená píše: "Štúdie dokázali, že úsmev, aj keď na silu, môže zlepšiť náladu."
Keď som si to prvý krát prečítala, pripadalo mi to veľmi čudné. Prečo by som sa mala nasilu usmievať, keď mi je do plaču? Pokladala som to za pretvárku.
Správne som to pochopila až neskôr, keď som to otestovala.
Ak som totiž smutná, príliš myslím na veci, ktoré ma zarmucujú a zvyčajne sa dostanem až k tomu, že sama seba presvedčím o svojom trápení a utvrdím sa v ňom. Keď sa však aj napriek všetkému snažím usmievať, čoskoro sa nájde aspoň nejaká maličkosť, ktorá ma rozveselí a ktorú by som si inak nevšimla.
Úsmev ma vždy vzpruží a dodá mi energiu. A rovnaký vplyv má aj na ľudí okolo. Raz som to skúsila a behom jedného dňa som mala dobrú náladu nie len ja, ale aj väčšina mojich spolužiačok. Oni si to ani neuvedomovali, ale ja som si všimla, že to funguje. Skúste to aj vy!

...jeden môj priateľ mi raz povedal: "Usmievaj sa, lebo vtedy si krásna."
Mal pravdu... lebo úsmev pristane každému.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mon.day | 26. října 2008 v 23:52 | Reagovat

To je nádherný!!!!!!!!!! Vážně krásný a pravdivý! Moc se ti to povedlo :) a protože se asi nikdy neuvidíme, tak ti usměv posílám virtuálně :) :) :)

2 FReedoM | Web | 23. prosince 2008 v 12:15 | Reagovat

myslim ze je to pravda.... skusim to aj ja

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama