Posledné Vianoce

15. února 2008 v 21:13 | Neviditeľná |  Jednorázovky
Možno je to už otrepaná téma, ale vždy je tam o čom písať, takže posledné chvíle Potterovcov.

"Vezmi Harryho, ja ho zdržím!" povedal a náhlivo ju pobozkal. V orieškovohnedých očiach sa mu mihol záblesk zdesenia, ale odhodlane sa postavil do stredu chodby rozhodnutý za každú cenu chrániť svoju rodinu.
Posledný krát sa naňho pozrela a roztriasli sa jej ruky, v ktorých držala svojho jediného syna. Máme vôbec nejakú šancu prežiť? Zúfalo vybehla po schodoch a horúčkovito premýšľala. Čo mám robiť? Sama ho nemôžem premôcť!
Plytko rýchlo dýchala a obzerala sa okolo seba. Bolo tam podozrivé ticho. Vianočný stromček pokojne blikal v obývačke, farebné svetielka sa odrážali v sklenených guliach. Aká irónia!
Ozval sa zvuk lámajúceho sa dreva a dom zaplavila vlna chladného vzduchu. Cez rozbité vchodové dvere navial vietor do miestnosti niekoľko vločiek snehu. Zatrblietali sa vteplom žltom svetle lampy stojacej v rohu. Chvíľu poletovali vo vzduchu a potom ľahúčko dopadli na farebný koberec, ktorý ich hneď pohltil. Prievan zabuchol okno. Rýchle rozhodné kroky a šuchot dlhého plášťa sa takmer nečujne ozýval v chodbe a s tichou ozvenou sa vracal späť.
"Ustúp!" sikol chladný hlas, z ktorého po chrbte chodili zimomriavky.
"Nie!" povedal rozhodne James a silnejšie zovrel malý hranatý predmet v ľavej ruke.
"Dal som ti na výber." povedal bezcitne a odmlčal sa.
"Avada kedavra!" prerušil opäť napäté ticho neľudský hlas a zlovestné zelené svetlo ožiarilo steny.
Lily sa vrhla k zábradliu a do očí jej vyhŕkli slzy. Vietor jej rozvial hrdzavé vlasy okolo celej tváre.
"To nie!" zachripela zúfalo takmer bez hlasu a pohľad rozmazaný slzami jej padol na čiernu vysokú postavu, ktorá bez náznaku ľútosti prekročila bezvládne telo na zemi.
"Nie!" vykríkla znova a horúce slzy jej stekali po poblednutej tvári. Nechcela veriť tomu, že nádherná rodinná idyla pokojných Vianoc sa tak rýchlo rozplynula. Nechcela pripustiť, že James, ten, ktorý sa vždy dostal z každej kaše, ten, ktorý si ju tak ťažko získal po dlhých rokoch, s ňou bol tak krátko.
Vysoká postava v čiernom plášti sa na ňu pozrela. Spod čiernej kapucne sa blisol pár diabolských očí. Mali zvláštny červený lesk. Kamenná tvár desivo kontrastovala s čiernym plášťom, bola nezdravo bledá.
Nemohla sa pohnúť z miesta. Akoby jej nohy prirástli k zemi. Nedokázala odtrhnúť oči z človeka, ktorého tak milovala a teraz ležal skrútený na zemi bez jedinej známky života. Stratila som ho príliš skoro! Ako môže niekto urobiť niečo také!? Harry v jej náručí sa zamrvil.
Nie! Nevzdám sa. Už len pre Jamesove ideály, nemôžem zradiť to, kôli čomu umrel.
Rýchlo vbehla do otvorenej izby a zabuchla za sebou dvere. Uložila Harryho do postieľky a nervózne sa porozhliadla po miestnosti.
Z celej sily sa zaprela do skrine. Bola oveľa ťažšia, ako si myslela. Ako len mohla zabudnúť na prútik a nechať ho len tak v obývačke. Znovu sa zaprela, skriňa sa posunula asi o 5 centimetrov a rozvírila prach, ktorý sa pod ňou nahromadil. Dopriala si pár sekúnd oddychu a potom sa ešte raz z celej sily oprela do masívnej drevenej skrine, ktorú dostali od Jamesových rodičov.Pomaly sa pohla a so škrípanim ju Lily dotlačila pred dvere. Potom doniesla ešte nejakú stoličku a všetko, čo vládala premiestniť, vzala Harryho do náručia a s napätím čakala, čo sa stane.
Z vonku sa desivo niesol zvuk vŕzgajúcich schodov. Chvíľu bolo ticho.
Tak veľmi chcela vrátiť, alebo aspoň zastaviť čas. Ako nás Sirius mohol zradiť. Tak sme mu dôverovali, že sme boli ochotní zveriť mu životy. Za akú cenu nás obetoval?
Ozval sa strašný zvuk a časť steny sa zosypala spoločne s barikádov, ktorú postavila Lily s toľkou námahou. Všetko sa zosypalo na jednu kopu triesok, omietky a rozthaných šiat.
Skrčila sa k zemi a s obavami pozerala na zlovestnú postavu, ktorá sa vynorila z prachu.
"Daj mi to dieťa a nechám ťa žiť." povedal chladne.
Dať mu Harryho? Ako by som mohla žiť s pocitom, že som vydala vlastné dieťa napospas smrti? Nech radšej nezabija mňa. Už mi aj tak na tomto svete veľa nezostalo.
"Nie. Radšej si vezmi mňa!" povedala potichu a snažila sa povedať to presvedčivým a zároveň prosebným tônom. Len ťažko zadržiavala plač.
"Teba nechcem. Dávam ti na výber, každý nemá to šťastie."
"Zabi ma, urob so mnou čo chceš, ale Harryho ušetri! Prosím!" zajakala sa Lily a zahmleným pohľadom pozerala na netvora, ktorý mal v rukách jej život.
"Ako chceš, aj tak ho nezachrániš." povedal surovo.
"Avada kedavra." švihol prútikom a zasiahol ju prúd zeleného svetla.
Svet na chvíľu potemnel a rozprestrel sa v nej zvláštny pocit pokoja a vyrovnanosti. Zrazu bolo všetko jednoduché a každý problém mal riešenie. Všetko už bolo ľahostajné, už nemohla nič viac stratiť. Potom všetko presvietilo biele svetlo a s posledným výdychom sa zosunula na zem.
Sirius zaparkoval svoju motorku vedľa ruín Potterovského domu. Už od obeda mal zlé tušenie, ale nechcel svojim priateľom kaziť Vianoce. Teraz stál pred zrúcaninou kedisy krásneho domu a viedol vnútorný boj.
Mám tam ísť? Aj tak sú určite všetci mŕtvi!
S roztrasenými rukami odsunul zvyšky vchodových dverí a zbadal svojho najlepšieho priateľa ako leží na zemi medzi troskami. Pribehol k nemu a so smiešanými pocitmi smútku ľútosti a zúrivosti ho vytiahol spod rozlámaného zábradlia.
Keby som tak bol niečo urobil. Radšej by som bol zomrel ja, ako by som ich mal zradiť. Mal som vedieť, že Petegrewovi sa nebude dať dôverovať!
Jamesovi z ruky vypadol malá škatuľa zabalená v červenom vianočnem papiery. Na štítku, ktorý bol k nemu pripnutý bolo modrým atramentom napísané: Lily
Sirius vzal balíček, ktorý už nestihol nájsť svoju majiteľku a posledný krát sa pozrel na Jamesa.
"Je mi to ľúto kamarát."
Smutne rozviazal žltú stužku, ktorou bol balíček zaviazaný. Malá škatuľka ukrývala zlatý prívesok v tvare srdca. Sirius ho jemne otvoril. Zvnútra sa naňho usmievala šťastná rodina. Matka držala v náručí malého synčeka a šťastne sa usmievala. Jej manžel ju objímal okolo pliec a veselo mával na Siriusa, ktorý medailón rýchlo zavrel a skryl do vrecka.
Prehľadal všetky izby v dome, až sa nakoniec dostal do poslednej miestnosti na poschodí.
Bol to príšerný pohľad. Všetky steny, ktoré ešte stáli boli čierne od sadzí a miestnosť bola pokrytá vrstvou prachu z opadanej omietky. Po zemi sa povaľovali kusy rozbitého nábitku a v rohu na zemi ležala skrútená Lily.
Smaragdovozelené oči chladne pozerali do neznáma, kedysi krásne lesklé ryšavé vlasy mala oblepené okolo mokrej studenej tváre a končeky boli dokonca obhorené. Sviatočné šaty mala špynavé a vyseli z nich framforce roztrhanej látky
V jej náručí pokojne ležal malý Harry. Sirius si najskôr myslel, že aj on je mŕtvy, ale potom sa zrazu zamrvil a ospalo otvoril oči. Pozrel sa na svojho krstného otca, ktorému sa v očiach zaleskli slzy šťastia. Skrsla v ňom nová nádej.
Na čele malého človiečika, ktorý dokázal nemožné sa červenala malá jazva v tvare blesku. Mal znamenať nádej, že sú späť časy pokoja.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cliché | Web | 4. března 2008 v 15:06 | Reagovat

jaj Harryho nemusím :/

2 Cassidy Masen | Web | 5. června 2009 v 19:06 | Reagovat

Cliché, ani ja...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama