Čas

15. února 2008 v 21:20 | Neviditeľná |  Úvahy
Čas

Kedysi som čítala jeden krásny mail, bol o tom, že celý život na niečo čakáme. Čakáme, kým zhodíme 5 kíl, kým skončíme školu, kým vyrastú deti, kým skončí zima, kým si nájdeme prácu, kým prejde hodina, kým prestane pršať, kým skončí film, kým budeme dospelí.
Prečo nežijeme práve teraz, v tejto chvíli!? Na čo ešte čakáme? Tá chvíľa, ktorá práve ubehla sa už nikdy nevráti naspäť, už nikdy nebude taká istá.
Raz som si prečítala:
Sú štyri veci, ktoré sa už nikdy nedajú vrátiť späť:
Kameň... keď ste ho už hodili...
Slovo... keď ste ho už vyslovili...
Príležitosť... keď sme ju prepásli...
A čas... keď už uplynul...
Prestaňme sa však trápiť nad tým, že sme premárnili čas, ktorý je už preč. Paulo Coelho píše, že život nám vždy dá druhú šancu. Tak sa jej chopme a žime TERAZ naplno!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cliché | Web | 19. února 2008 v 15:35 | Reagovat

krásne ... spřátelíme?

2 Zdeněk Kopřiva | E-mail | Web | 16. června 2008 v 21:27 | Reagovat

Je to opravdu krásné. Máš hlubokou duši, i když jsi ještě mladá. Vlastně duše je stále mladá, to jenom tělo stárne a umírá...

3 Cold-Heart | E-mail | 11. února 2009 v 9:12 | Reagovat

Zděněk má pravdu... duša je naveky mladá a ak sa človek cíti mladým, mladým aj je... nie som o moc mladší ako naša neviditeľná, no čas si uvedomujem, pretože čakám na to, čo sa má stať....

I keď ma čakajú ešte roky života, odžil som si svoje, teraz to nemyslím tak, že je to iba 15 rokov života.... videl som príchody i odchody ľudí a každí jeden ma zasiahol a potešil.... (ako teraz nemyslím, že ma pohreb potešil, to hádam nemusím nikomu vysvetľovať) Videl som ako ľudia a deti zomierajú, dokonca mi dievča zomrelo v rukách, to je zážitok, na ktorí sa nedá zabudnúť a neprajem to nikomu.... Horšie bolo, že som to dievča poznal, dokonca lepšie, ako si ona myslela, o to viac bolela jej strata...

1. Hnevam sa na kamen, pretoze keby som ho nehodil, nemusel by dopadnut na stenu a ukazat mi, ze sa od nej iba neskodne odrazi

2. Hnevam sa na Slovo, lebo som ich povedal všetky a veľa krát, ale keď došiel čas, aby som povedal to najdôležitejšie, nepovedal som ho.

3. Hnevam sa na príležitosti, že ich bolo tak málo a aj keď som využil všetky okrem dvoch, mám nešťastný život... dosť nešťastný....

4. A hnevám sa na čas, pretože sa nedá vrátiť a ja nemôžem zastaviť to, čo sa stalo a čo stálo mnohých ľudí život.... keby som to vedel, okamžite by som im pomohol, bohužiaľ, ten hnusný čas sa vrátiť nedá....

Veľmi pekné zamyslenie, dávam veľkú 1

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama