8.kapitola - Výsluch

15. února 2008 v 19:27 | Neviditeľná |  Nič netrá večne
8.kapitola - Výsluch
Baby bývajú niekedy až príliš zvedavé...

Spoločenská miestnosť bola prázdna. Zostala som dosť zarazená, lebo bola vlastne sobota večer a vtedy tu býva dosť rušno. Žeby už bolo tak neskoro? To hádam nie! Vybehla som hore po schodoch a čo najtichšie som otvorila dvere. V izbe bola tma a ticho. To hádam nie je možné! Baby už spia? Prikradla som sa k svojej posteli a snažila sa bezhlučne odtiahnuť závesy.
"To si ty Nimi?" Zašepkal niekto a ja som sa tak zľakla, že som skoro ten záves odtrhla. Z vedľajšej postele vyliezla Ann a sadla si ku mne. "Kde si bola tak dlho?"
"No... v knižnici."
"Tak dlho?!"
"Čo tak kričíte?" zazívala Juli, odtiahla závesy a prišla k nám.
"Zobudili sme ťa?" spýtala som sa ustarane.
"Dá sa tak povedať." Povedala rozospato a pozrela na nás, "O čom sa vlastne bavíte?"
"Len ma zaujímalo, kde bola naša Nimi tak dlho." Zvedavo podpichla Ann.
"Ty ti sa vrátila až teraz?"
"Už som povedala, že som bola v knižnici!" Sú nejako moc zvedavé! "Koľko je vlastne hodín?"
"Okolo jedenástej." Odhadla Ann.
Začudovane som na nich pozrela. Nemyslela som, že je tak neskoro!
"Čo si tak dlho robila v knižnici?"
Nenávidím, keď im musím klamať! Ale mám im povedať pravdu? Myslím, že by sa im to nepáčilo.
"Čítala som." Povedala som napokon neisto. Baby sa síce zatvárili podozrievavo, ale už sa nič nepýtali, takže som si nemusela viac vymýšľať. Ešte sme sa chvíľu rozprávali o rôznych hlúpostiach, ale nakoniec nás všetky zmohla únava.
Mladá dáma sa prechádzala po peknej ceste obklopenej odkvitnutými agátmi a potom sa zastaví a hrá na harfe. Zrazu sa popred ňu preplazí veľký had.
Keď som sa ráno zobudila, bola to jediná časť sna, ktorú som si pamätala. Slnko už bolo vysoko a cez nezatiahnuté závesy nám svietilo rovno o izby. Ann ešte spala a z kúpeľne sa ozývala tečúca voda. Veľmi sa mi nechcelo stávať, veď v nedeľu nemusím, tak som tam len tak ležala a čakala, kedy Juli vylezie z kúpeľne. Čo by sme mohli dneska robiť? Mohli by sme ísť pozrieť Hagrida a aj Julinu sestru. Zaujíma ma, ako sa jej páči na Rokforte po toľkých rokoch.
Moje úvahy prerušil buchot. Juli sa pokúšala dostať von z kúpeľne, ale nemohla otvoriť dvere. Začala na ne búchať a tak som bola nútená vstať z postele a ísť jej pomôcť. Dvere neboli zamknuté, ani zaseknuté, iba kľučka bola podopretá stoličkou. Prekvapene som ju odtiahla a Juli prudko otvorila dvere. Celá červená a mokrá, zabalená len v uteráku vpadla do izby a zlostne fučala. Ničomu som nechápala, až keď som počula, ako sa Ann smeje.
"Ja ti to raz vrátim!" rozčuľovala sa Juli a vrhla sa na ňu. Annie sa neprestávala smiať a nakoniec sa rozosmiala aj Juli. Ja som tam len stála a škodoradostne sa usmievala. Jasné, že ma to nenapadlo skôr. Typická Ann.
"Tak, keď sme už všetky hore, môžeme ísť na raňajky." Rozhodla som a vzala si uterák.
"Chceš povedať roňajko-obed." Zasmiala Juli a ukázala na hodinky, "Je desať hodín!"
Rýchlo som sa umyla a prezliekla. Vybehla som z kúpeľne a zostala som stáť nad komickým obrázkom. Obe baby sedeli na mojej posteli a krčili sa natlačené nad miniatúrnym papierikom. Keď ma uvideli, rýchlo ho skryli, ale ja som ich už aj tak videla.
"Čo to bolo?" spýtala som sa ľahostajne a odložila uterák.
"To by si nám mala vysvetliť ty." Povedala vyčítavo Juli a podala mi papierik.
Dnes o siedmej, tam kde včera. Dúfam, že prídeš. T
"Myslela som, že by si nám povedala, keby si s niekým chodila!" povedala sklamane Ann.
"Samozrejme, že by som vám to povedala!" Ja s ním nechodím!
"A od koho to teda je? Nehovorila si, že si bola včera v knižnici?"
"Veď som aj bola..." Čo im mám pre pána povedať?! "Dohodla som sa... no... s Tifany!"
"S Tifany?! A na čom ste sa dohodli?"
"No... dohodli sme sa, že sa dneska stretneme!"
"Ale na čo?" Začína mi to pripomínať výsluch!
"No, sľúbila som jej, že jej pomôžem nájsť nejaké knihy na projekt." Chytala som sa zúfalo každej slamky.
"Hm..." Neveria mi! To nie je dobré. Mala by som sa pozhovárať s Tifany, lebo sa jej určite budú pýtať.
"Tak, ideme na tie raňajky?" spýtala som sa neisto.
Baby chvíľu rozmýšľali, ale potom sa postavili a spoločne sme sa vybrali do spoločenskej miestnosti. Po ceste sme všetky mlčali, každá zahĺbená do svojich myšlienok. Bolo to zvláštne, ešte nikdy som babám neklamala a teraz je to v jednom kuse. Keď sa to dozvedia, asi sa budú hnevať.
Vo veľkej sieni nebolo veľa ľudí, ale na to, že bolo tak neskoro ich tam bolo celkom dosť. Jedli sme veľmi rýchlo a ticho. Nevedela som, čo mám povedať. Bola tam dosť hustá atmosféra, mala som taký zlý pocit, že dievčatá voči mne strácajú dôveru. Mala by som im povedať pravdu? Veď ani ony mi vždy všetko nehovoria. A navyše s Turpinom ešte nechodím, keď s ním budem chodiť, tak im to poviem, teda asi. Sľúbila som im, že im poviem, keď si niekoho nájdem, ale povedala by mi to taká Juliet? Alebo Annie? To je otázne!
"Ideme?" spýtali sa baby a už stáli. Prekvapene som sa na nich pozrela, ale napokon som sa aj ja postavila. Po ceste som sa pokúšala nadviazať nejaký rozhovor, ale nevyšlo to, tak sme len veľmi rýchlo prišli do spoločenky. Na prvý pohľad tam nikto nebol a tak baby odišli do izby. Ja som trošku zaostala, chcela som ich nechať nech sa porozprávajú. Celé raňajky som cítila, že sa chcú porozprávať, ale nie predo mnou. Sadla som si teda do kresla pred krb.
"Ahoj..."
Trhla som sa a rýchlo sa otočila. "Prekvapivo" tam stál Thomas a usmieval sa.
"Ahoj." Pozdravila som ho potichu a letmo sa usmiala.
"Čakám ťa tu už dosť dlho." Usmial sa a sadol si do vedľajšieho kresla.
"Ty si na mňa čakal?" spýtala som sa prekvapene.
"Áno, po celý čas, kým si bola na raňajkách."
"Vážne? Ale prečo?"
"Chcel som ťa vidieť." Chytil ma za ruku a vtom sa otvorili dvere. Rýchlo som sa mu vytrhla a postavila sa. Bol to jeden z jeho kamarátov, ale aj tak som sa rozhodla ísť do izby. Usmiala som sa na Thomasa a odišla do izby.
Prudko som otvorila dvere, baby sedeli na Julinej posteli a keď som vošla do izby, zmĺkli. Ani som sa na nich nepozrela a zavrela sa do kúpeľne, nechcela som ich rušiť. Keď som tam však sedela už dosť dlho, prestalo ma to baviť a vyšla som von.
"No konečne, ideme na obed?"
"Veď sme len teraz raňajkovali!"
"Teraz? Veď si v tej kúpeľni trčala najmenej 2 hodiny! Zaspala si dobu?"
"No dobre, ako chcete." Rozhodla som sa napokon, lebo som sa nechcela hádať.
Tak sme sa teda zase vybrali do Veľkej siene. Aj teraz bolo celou cestou ticho, ale tentoraz to bolo skôr očakávaním. Na čo čakajú? Vo Veľkej sieni bolo plno a pri chrabromilskom stole bolo nesmierne plno. Jediné miesta zostali úplne na kraji. Sadli sme si teda tam a ja som s prekvapením zistila, že hneď vedľa nás sedí Thomas so svojimi kamarátmi. Stále sa na mňa pozeral a keď zachytil môj pohľad usmial sa. Jediné šťastie bolo, že baby boli natoľko zaujaté podrobným štúdiom mojich myšlienok, že si to nevšimli. Vážne som mala pocit, že sa pokúšajú dostať sa mi do mysle. Vôbec som sa nemohla normálne najesť. Odsunula som tanier a práve na to baby čakali.
"Tak kto je to?" vyhŕkla Annie nedočkavo.
"Kto je kto?" spýtala so sa prekvapene.
"Kto je ten chalan do ktoré si sa nám zaľúbila?" vysvetlila mi Juli ako blbej.
"Ja? Ale..."
"Je to na tebe vidno!" poznamenala Ann a ja som si uvedomila, že som sa začala pozorovať.
"Po prvé, nevieš klamať!"
"Ale ja som vám neklamala." Začínala som byť zúfalá nechcem im to povedať, aspoň nie teraz. Nenápadne som mrkla na Thomasa, ktorý nápadne natŕčal uši.
"A po druhé," nedala sa prerušiť Juliet, "odchádzaš na dlho preč a ani nemáš vysvetlenie. Navyše si ako duchom neprítomná, keď sa rozprávame."
"Si zaľúbená!" usmiala sa Annie.
Očervenela som až po korienky vlasov a musela som byť vážne veľmi, veľmi červená, pretože mi tvár priam horela.
"Tak kto to je?" vyzvedala Juliet.
"Kto by to mal byť? Už som vám povedala, že keby som s niekým chodila, tak vám to poviem." Snažila som sa brániť.
Cítila som sa ako na výsluchu a vôbec sa mi to nepáčilo!
"Idem do izby, je mi ľúto, že mi neveríte." Vyhlásila som zúfalo a odbehla som zo siene.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama