2.kapitola - "Chrabromil"

15. února 2008 v 19:21 | Neviditeľná |  Nič netrá večne
2.kapitola - "Chrabromil"
Kam asi zaradia Benyho? A o čo ide Turpinovi?

"Hej, Thonksnová! Pozor!" zakričal niekto tesne vedľa mňa. Nestihla som si ani nič uvedomiť a ten niekto ma stiahol dozadu tak prudko, že som neudržala rovnováhu. Keby môj záchranca nestál priamo za mnou, určite by som spadla. Horšie by však bolo, keby som zostala stáť na mieste. Tam, kde som stála ešte pred pár sekundami sa s hrozným hrmotom zosypala hromada kufrov. Ani som si nechcela predstavovať, čo by sa asi stalo.
Až po chvíli som sa spamätala a konečne sa postavila na nohy. Prestrašene som sa pozrela, kto mi to vlastne zachránil život.
Široko sa na mňa usmieval Thomas Turpin, náš triedny krásavec.
"No, uhm...ďakujem."
"Nemáš za čo! Ale nabudúce si dávaj väčší pozor!"
"Nimi, si v poriadku?" baby sa na mňa pozerali, akoby som prežila útok vlkolakov.
"Ale hej..."
"Tak poďme, lebo za chvíľu budú všetky koče obsadené!"
Nejako sa nám podarilo dostať k poslednému prázdnemu koču. Tesne sme predbehli skupinku tretiakov, ktorá sa tam chystala nasadnúť.
"Zvláštne, tento rok vôbec nie je tak mokro, ako vždy býva, všimli ste si to?" pokúsila sa Juli nadviazať rozhovor, ale každá z nás bola ponorená do svojich vlastných myšlienok, takže sme jej odpovedali, až keď sa nás spýtala tretíkrát.
"Máš pravdu." zamrmlala Ann a zase a venovala vlastným myšlienkam.
Takto ticho sme boli celou cestou a až keď sme dorazili do Veľkej siene a sadli si čo najviac dopredu, aby sme videli na Benyho, dievčatá sa začali o niečom rozprávať.
Ja som si prezerala tohoročnú výzdobu. Odkiaľ berú tú fantáziu? Každý rok je úplne iná!
"Haló, Nimi! Počúvaš nás?" spýtala sa Ann.
"Čo?" prekvapene som vyvalila oči. "No... vlastne ani nie."
Baby o niečom zanietene diskutovali a zrejme si mysleli, že ich počúvam. Profesor Dumbledor sa akurát chystal predniesť privítaciu reč.
"Jasné, to sme si mohli myslieť!" prevrátila oči Juli a začali sa smiať, pravdepodobne na tom, ako som na nich pozerala.
"No mala by si sa vidieť!"
"Mne úplne stačí, že vidím vás." Usmiala som sa a cítila som, ako sa začínam červenať. Nemám rada, keď sa na mňa niekto takto pozerá. "Čo vlastne preberáte?"
"Nič zvláštne, len že sa na teba Turpin veľmi čudne pozeral celou cestou sem a odkedy sme si sadli, tak ťa pozoruje."
"Vážne?" nervózne som sa obzrela. Baby mali pravdu, vážne sa na mňa pozeral, ale keď videl, že som si ho všimla, rýchlo sklopil oči.
"Milí študenti..."profesor Dumbledor sa postavil a všetci stíchli. Chvalabohu, dúfam, že to baby prejde kým skončí. Nemám chuť preberať, kto sa na mňa pozerá a ako.
"...Privítajte našich prvákov!"
Do miestnosti v dvojstupoch vpochodovali prváci. Benyho biele vlasy už z diaľky žiarili, takže nebolo ťažké ho nájsť. Zoskupili sa pred Múdrym klobúkom.
"Keď prečítam vaše meno, sadnete si na stoličku a nasadíte si na hlavu klobúk, ten vás zaradí do vašej fakulty. Potom si pôjdete sadnúť k vášmu stolu." povedala profesorka McGonagalová a začala čítať dlhý pergamen.
Toto tak nemám rada. Podľa mňa je to hrozná nuda. Každý rok je to o tom istom!
"Hej, teraz ide Beny, nie?" zašepkala Ann.
Pozrela som sa k triediacemu klobúku a na profesorku McGonagalovú, ktorá akurát prečítala: "Benjamin Thonkson."
Beny sa zhlboka nadýchol a opatrne zdvihol klobúk. Vyškriabal sa na stoličku Mali by im dávať menšie stoličky! a nasadil si klobúk na hlavu. Ten chvíľku rozmýšľal a potom nahlas vykríkol: "Chrabromil!"
Celý náš stôl začal nadšene tlieskať a nadšený Beny odhopkal k nášmu stolu a vtisol sa vedľa mňa.
"Gratulujem!" usmiala som sa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama