Knižné predsavzatie

5. ledna 2014 v 18:23 | Neviditeľná |  Diary
Nepamätám si, že by som si niekedy dala novoročné predsavzatie, nieto že by som nejaké dodržala. Kažodpádne tento rok jedno mám.

Rozhodla som sa tento rok čítať (a dočítať všetky rozčítané) knihy.
Inšpirovaná článkom na martinus.cz (link) som si povedala, že by to mohlo byť predsavzatie, ktoré stojí za pokus a ešte sa budem môcť z každej knihy radovať navyše len preto že som o krok bližšie k splneniu môjho predsavzatia. Usmívající se


Takže... môj plán na tento rok znie.

V roku 2014 prečítam aspoň 50 kníh.

 

Keby nikdy

8. prosince 2013 v 2:29 | Neviditeľná |  Cez sklo
Rôzne dni a rôzne slová budia v ľuďoch pocity, o ktorých nevedeli. Rôzne príbehy a rôzne myšlienky plnia môj svet túžbou povedať niekomu všetko ale keby tak bol mnou. Viac ako čítať myšlienky by som si priala, aby ich niekto mohol čítať mne. Rozprávať je unávné a príliš popisné. Už skladať myšlienky do slov ich oberá o tú atmosféru, ktorá im dodáva čaro. Slová sú príliš obmedzené, keď vyjadrujú veci. Slov je príliš málo keď vyjadrujú city. Pocitov je o to viac, keď pre ne neexistujú slová.
Toľko krátka pseudoúvaha.
A teraz krátka skoropoézia.
A áno, ani ja občas neviem o čom presne píšem. Občas.

Ja som... Ja mám...

1. listopadu 2013 v 13:14 | Neviditeľná |  Myslím
JA.
Ja Som.
Som človek.
Čo viac ešte som a čo to znamená? Som tvor, z kostí a svalov a orgánov a ďalších dôležítých malých súčiastok obalených kožou. Som rieka krvi. Som spotrebiteľ kyslíka a ďalších vecí, čo potrebujem a občas tiež nie. Som obrovské zoskupenie buniek. Som malý obyčajný prírodný zázrak. Som organizmus s vlastnou vôľou. Som schránka pre dušu. Som obal pre posvätnú ľudskú esenciu.
Alebo som svojou dušou? Je moje JA moja duša? Je moje JA moje telo? V symbióze, väčšej či menšej som dokopy. Ako som dostala svoje telo? Náhodou? Bolo mi snáď pridelené na základe milióna nepredvídateľných okolností a rozhodnutí? Koľko sa toho mohlo stať, aby som vôbec nebola, aby toto telo nežilo. Mohla babka vstúpiť do kláštora, ale prapradedko kvôli búrke zmeškať rande. Narodila by som sa snáď ako niekto iný? Bola by moja duša rovnaká v inom tele? Veď moje telo ma definuje, je mojou súčasťou.
 


...urobím...

19. srpna 2013 v 22:46 | Neviditeľná |  Raz
...urobím Rebeke Dariusov náramok s rolničkami.

Dnes som prechádzala blog a zas si po čase čítala svoj článok Keď raz budem veľká aby som zistila, čo všetko som si už splnila a či nie je načase určiť si nové ciele.
Zatiaľ to vyzerá, že mám ešte veľa bodov pred sebou. Zopár osm ich však splnila už veľmi veľmi dávno, napríklad sľúbený náramok pre Rebeku, ktorý dostala už snáď viac ako pred rokom a pol na Vianoce alebo nejaký sviatok.
Takže... ďalšia položka v zozname odškrtnutá.

Nantrosínia

14. srpna 2013 v 13:27 | Neviditeľná |  Cez sklo
Taká malá, priam do blogu napísaná básnička. Vyplývajúca zo silného pocitu, že potrebujem svetu niečo povedať a zároveň nenachádzam odpoveď na to kto je svet. Nemyslím môj svet, ale ten veľký ostatný zvyšok sveta.
Chcela by som ako kvočna objať všetkých svojmu srdcu blízkych a zachrániť ich pred svetom. Možno len preto, že sama to porebujem. Chcela by som ich až po okraj naplniť tým pretlakom ľúbosti, čo v sebe prechovávam voči týmto očarujúcim vzácnym osobám, aby vedeli, že hoci to možno nie je nijaká veľká výhra, tak je tu niekto, kto ich má skutočne rád a som to ja.
Čo je záhadné, tých pár veršov vôbec nie je o tom.

Nemám rada

27. června 2013 v 0:08 | Neviditeľná |  Cez sklo
Dnes som dlho cestovala vlakom a hľadela na stromy a polia a domčeky ako ubiehajú za oknom. Premýšľala som nad milión vecami a zároveň trochu diemala ukolísaná stálym opakujúcim sa zvukom vlaku. Tudum tudum tudum...
Bola som smutná, naštvaná, apatická.
A mám chuť menovať milión vecí, čo nemám rada, pretože hoci je to negatívna energia, ktorou by som sa možno nemala zaoberať, príde mi lepšie to napísať a nechať odplávať, ako si to nechať hniť a plesnieť v hlave.
...

Kovová korytnačka

15. června 2013 v 18:13 | Neviditeľná |  Diary
Mám na mysli milión a pol myšlienky a chcela by som sa o ne podeliť.

Tak napríklad že slizniaky a slimáky vôbec nie sú to isté. Slizniaky sú bezdmovci a preto by sme s nimi mali aspoň trochu súcitiť. Lebo narodiť sa a už nemáť strechu nad hlavou, to nie je sranda, na rozdiel od takách slimákov, ktorí ktorí, povedzme si úprimne, majú najlepšie bývanie na svete, majú to domov vždy blízko.

A tiež, že čerešne sú dokonalý plod, pretože sú červené a guľaté a rastú po dvoch. To znamená, že majú tvar, ktorým sa dá najlepšie gúľať z kopca. A ich kôstka vám nezostane len tak za zubami ako je to napríklad s jahodami. A nikdy im nie je smutno, lebo hneď narastú dve, aby sa na tom strome nenudili, kým dozrejú.

Karel Kryl - Zbytečná láska

6. června 2013 v 23:19 | Neviditeľná |  Music
Už dávnejšie som túto pieseň náhodne objavila.
Je krutá, chladná, zároveň však nežná a trochu zúfalá. Je zvláštna a aj keď ju počúvam stále dokola, vždy ma prekvapí ďalší verš. Normálne by som už akúkoľvek pieseň poznala naspamäť, ale túto nie...
Človek môže mať náladu pochmúrnu, či dumavú, nejasnú, neurčitú, nerozhodnú alebo pocit dobrovoľnej osamelosti, keď je rád sám a zároveň by chcel okolo seba ludí. Byť tak neviditeľná, byť s ľuďmi ale tak aby nevedeli, že tam som. By sama a zároveň s nimi.
A byť zbytočná?


Další články


Kam dál