na Blog.cz

Táto česká skupina je pre mňa objavom posledných dní. Včera som bola na ich koncerte

spolu s Katkou Koščovou a chytilo ma to za srdce.

Takže teraz na nich fičím a nevedela som sa vôbec rozhodnúť, ktorú pesničku si vybrať ako "reprezentatívnu vzorku" na blog, aby som ním obohatila svoju hudobnú výberovú vzorku.

Nakoniec som sa rozhodla pre túto... Ke zdi. Je v nej trochu agresívnej energie, ktorú práve teraz potrebujem, aby som sa prebrala z letargie, ktorá na mňa dopadla a v sebaobrane ju nazývam jarnou únavou (čo je hlúposť, som jednoducho len lenivá robiť čokoľvek, čo by som mala). Takže toto je momentálne ukážka z toho, čo mi hrá v reprákoch, kým sa pokúšam robiť niečo zmysluplné, napríklad spisovať poznámky na maturu.

Poslednou dobou som sa zbláznila do možnosti vyhrať knihu... No priznajme si, kto by nechcel rozšíriť svoju knižnicu a ešte tak nádherne vzrušujúcim pocitom ako vyhrať ju v nejakom ďalekom zahraničí a dostať ju v balíčku. No nádhera! A ja chcem vyhrať... Chcem vyhrať čokoľvek! A je mi úplne jedno, že to bude v angličtine, lebo verím že to zvládnem prečítať aj po anglicky. Takže sa snažím, pátram, vypňĺňam o dušu spasenú. Jednoducho... Giveaway!

Aj takéto výroky začujete v médiách, či dokonca na školách alebo v práci a všetci si povedia... Ó, to je super, že sa o tom toľko hovorí, že sa z toho stal fenomén! Buď len ja to príliš sledujem, alebo sa skutočne na nás téma rozdielností sexuálnej orientácie valí z každej strany.

Podarilo sa mi môj život efektne rozporzovať. Takže som zase trošku všade a dokopy nikde, ale keďže mám dnes dobrú náladu, všetko je veľmi príjemne naivne pozitívne... Vonku je síce hnusne, ale konečne sa veci vyvíjajú tak ako som si predstavovala a vysnívala. A konečne to vyzerá na koniec zimy, hoci je to ráno stále na vetrovku (ale aspoň už nie zimnú!)...

Tak k veci, rozhodla osm sa znovu trochu blogovať.

Po dlhej dobe... cítim sa tu akosi cudzo akoby to ani nebol môj blog a akoby som to ani nebola ja čo tu píšem. Som iná, som cudzí človek sama sebe a neviem čo chcem komu čím povedať. Všetko je akési zvláštne a mám pocit akoby trochu plynulo pomedzi mňa, len niečo nie je celkom správne. Možno to koniec-koncov budem práve ja, tá nepodarená súčiastka čo vyskakuje z koľají dobre namazaného stroja. Sama sebe si nezapadám do kontextu. Cítim sa tak nezúčastnene zúfalo a pri tom je to chladne dokonalé. Pôsobí to na mňa tak... akoby to ani nemohlo byť lepšie. Ja vlastne netuším o čo mi ide a to je môj najväčší problém.

Prešla som si všetky základné fázy... Šok, zmätenosť... potom ten zvláštny pocit, keď človek rozlepí oči a ešte chvíľu má pocit, že sa mu to všetko len snívalo, kým nezistí, že to nebol zly sen... Prešla ma zúrivosť aj chuť niekomu ublížiť (počnúc sebou, končiac fiktívnymi kamarátmi). Po fáze beznádejnej stratenosti a planúcej rozhodnosti vzoprieť sa som momentálne v miernej apatii. Svet si funguje, ako doteraz a mňa to ani neteší, ani nedesí, je mi to jedno.

Mala som ešte tak trochu chuť všetkým prekaziť ten stereotyp, nech sa spamätajú a uvedomia si, že sa niečo zmenilo. No potom som zistila, že pre nich nič nie je iné... A tak som to nechala tak. Čo iné som mala robiť?

všetci v mojom okolí príliš happy alebo príliš vzdialení. Štve ma to! Štve ma že je ráno zima a že musím nosiť kabát a že sa všetko dokonale kašle! Nech sa akokoľvek zúfalo snažím, bolí ma všetko, čo ma bolieť nemá a až tak ma netrápi to ostatné... Ťažko sa s tým funguje, keď sa okolo zmrákajú netopiere. Nič nie je tak ako má byť, vôbec nič! Strááácam sa. A neviem čo mám robiť, elbo by som to rada nejako zaonačila... zvrátila svoj osud! Ale ono si to plynie... samo. A nepýta sa, čo si o tom yslím a či to náhodou pre mňa nebude tak trochu problém. A ja nie som sprostá, to je ten háčik! Nie som krava. Všetko ma rozčuľuje!

Mala som celkovo dve možnosti. "Denníkový" článok, alebo pieseň. Rozhodla som sa pre to druhé, pretože vlastne neviem, čo písať a asi ani veľmi enmám chuť.

Stačí tňa pieseň. Našla som ju náhodou pred niekoľkými dňami.

Speváčku som nikdy pred tým nevidela ani nepočula, netuším odkiaľ je ani nič o nej... Ale tá pieseň sa ma dotkla a páči sa mi, dokonca stále, aj po tom, ako som si prečítala text a sústredila sa aj na obsah.